Otázky a odpovede

Prečo je potrebné konať na úrovni EÚ, pokiaľ ide o jednorazové plasty?

Existuje viacero dôvodov na opatrenia v oblasti jednorazových plastových výrobkov:

  • Je to otázka životného prostredia. Morský odpad je v Európe veľkým problémom, keďže prispieva k znečisteniu morského prostredia, navyše sa s ním z pohľadu spoločnosti spájajú isté výdavky, napr. na čistenie pláží, ovplyvňuje cestovný ruch a predstavuje potenciálne zdravotné riziko. Tieto výdavky sa prenášajú do verejných i súkromných rozpočtov. Z toho vyplýva nutnosť riešiť problematiku jednorazových plastov, pri ktorých existuje mimoriadna tendencia vytvárať odpad a ktoré sa často vymykajú systémom zberu odpadu, čím v konečnom dôsledku predstavujú vyše polovicu morského odpadu.
  • Je to otázka jednotného trhu, keďže čoraz viac členských štátov a miestnych orgánov prijíma individuálne opatrenia zakazujúce rôzne jednorazové plasty a viaceré ľudové hnutia sa zameriavajú na zníženie spotreby určitých výrobkov. Riziko roztrieštenosti je skutočné, preto sú potrebné rovnaké podmienky.
  • Ide o hospodársku príležitosť inovovať a nahradiť najškodlivejšie jednorazové plasty inovatívnymi výrobkami alebo obchodnými modelmi – napríklad využitím popredného miesta EÚ v oblasti bioekonomiky alebo zriadením programov na spätný odber či opätovné použitie, čím vzniknú lokálne pracovné miesta. Týmito právnymi predpismi sa zabezpečí prehľadnosť a úspory z rozsahu, ktoré sú potrebné na investície a inovácie v rámci jednotného trhu.
  • Občania to podporujú. Občania EÚ si tento problém uvedomujú a očakávajú opatrenia. Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra sa 87 % Európanov obáva vplyvu plastov na životné prostredie, 74 % sa obáva vplyvu plastov na svoje zdravie, 94 % sa domnieva, že dizajn výrobkov by mal uľahčovať ich recykláciu, a rovnaké percento verí, že priemysel a maloobchodníci by sa mali pokúsiť znížiť objem plastových obalov.

Prečo Komisia navrhla novú smernicu, ktorou sa má riešiť morský odpad?

Plast tvorí vyše 80 % všetkého morského odpadu. Európska komisia navrhla nové pravidlá pre celú EÚ zamerané na 10 najčastejšie sa vyskytujúcich jednorazových plastových výrobkov na európskych plážach a v moriach a takisto na stratený a nepoužívaný rybársky výstroj. Tieto výrobky predstavujú hlavnú časť problému. Spolu tvoria asi 70 % všetkých predmetov morského odpadu.

Komisia v snahe riešiť situáciu predložila komplexný súbor opatrení. Smernica o jednorazových plastoch tvorí neoddeliteľnú súčasť širšieho prístupu, ktorý bol oznámený v stratégii pre plasty a je dôležitým prvkom akčného plánu pre obehové hospodárstvo. Vďaka tomuto návrhu Európa napĺňa svoje globálne záväzky riešiť morský odpad pochádzajúci z Európy.

Aký bude vplyv smernice na morský odpad?

Vykonávanie tohto návrhu sa zameria na zníženie množstva odpadu z desiatich jednorazových plastových výrobkov o vyše polovicu, čím sa predíde ekologickým škodám, ktorých výška by do roku 2030 dosiahla sumu 223 miliárd EUR. Do roku 2030 sa takisto zabráni vzniku 3,4 milióna ton ekvivalentu CO2.

Návrh prináša aj hospodárske výhody – nahradením jednorazových plastových predmetov inovatívnymi alternatívami by sa mohlo vytvoriť až 30 000 pracovných miest, a to vďaka využitiu popredného miesta EÚ v oblasti bioekonomiky.

Aké hlavné prvky obsahuje návrh Komisie?

Iniciatíva priamo rieši desať najčastejšie sa vyskytujúcich jednorazových plastových výrobkov na plážach v EÚ a takisto nepoužívaný, stratený alebo vyradený rybársky výstroj, keďže spolu predstavujú 70 % celkového morského odpadu. Návrh rieši základné príčiny problému. Znamená to, že sa skúma spôsob výroby predmetov, ich distribúcie a využívania podnikmi aj spotrebiteľmi, ich likvidáciu a spôsoby, akým sa niektoré z nich dostanú na pláže, do morí a oceánov.

Navrhnuté boli tieto súbory opatrení:

  • zákaz plastových súčastí alebo zložiek z plastových súčastí u istých výrobkov, napr. vatových tyčiniek, príborov, tanierov, slamiek, miešadiel nápojov a paličiek od balónov, keďže všetky menované výroby sa budú musieť vyrábať výhradne z udržateľných materiálov,
  • ciele zamerané na znižovanie spotreby – členské štáty budú musieť zabezpečiť obmedzenie používania plastových nádob na jedlo a plastových pohárov,
  • záväzky výrobcov – budú sa musieť podieľať na nákladoch za riadenie a čistenie odpadu aj za osvetové kampane proti jednorazovým plastovým výrobkom,
  • ciele týkajúce sa zberu – členské štáty budú mať povinnosť zozbierať 90 % jednorazových plastových fliaš do roku 2025, napr. prostredníctvom systému vratných záloh,
  • požiadavky týkajúce sa označovania – niektoré výrobky bude treba označovať štítkom s informáciami o správnej likvidácii, o environmentálnom vplyve výrobku a prítomnosti plastov,
  • opatrenia na zvýšenie povedomia – členské štáty budú mať povinnosť zvyšovať povedomie občanov o vplyve jednorazových plastov a rybárskeho výstroja, tiež o systémoch opätovného využívania a možnostiach nakladania s odpadom zo všetkých týchto výrobkov.

Návrh smernice o jednorazových plastoch: hlavné dokumenty

Ako Komisia určila výrobky, na ktoré sa kampaň zameriava?

Návrh sa zameriava na 10 najčastejšie sa vyskytujúcich jednorazových plastových predmetov na európskych plážach, keďže predstavujú 86 % všetkých jednorazových plastových výrobkov na plážach a asi polovicu objemu celkového morského plastového odpadu.

Spoločné výskumné centrum Komisie zhromažďovalo a spracúvalo údaje v kontexte vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii a v nadväznosti na prácu štyroch regionálnych morských dohovorov a odbornej skupiny pre morský odpad. Počas roku 2016 sa použila reprezentatívna vzorka získaná z 276 pláží 17 členských štátov EÚ a zo 4 regionálnych morí. 355 671 pozorovaných výrobkov bolo usporiadaných podľa výskytu. Vo výsledkoch sa zohľadňujú aj iné monitorovacie štúdie a ich záverom je, že 10 najčastejšie sa vyskytujúcich predmetov zostáva v priebehu rokov aj v rámci jednotlivých regionálnych morí bezo zmien.

Ktorých 10 výrobkov bolo vybraných?

Komisia sa zamerala na tieto plastové výrobky: vatové tyčinky, príbor (vrátane tanierov, slamiek a miešadiel), balóny a paličky z balónov, nádoby na potraviny, nápojové poháre (vrátane viečok), fľaše a nádoby na tekutiny, cigaretové ohorky, tašky, vrecká od zemiakových lupienkov a obaly zo sladkostí, vlhčené utierky a hygienické výrobky a rybársky výstroj.

V akom legislatívnom kontexte návrh vznikal?

Balík pre obehové hospodárstvo z roku 2015 obsahoval aj návrhy na modernizáciu právnych predpisov EÚ pre oblasť odpadu, pričom inštitúcie dospeli k dohode v decembri 2017. Nové právne predpisy obsahujú všeobecné ustanovenia o prechádzaní vzniku odpadov a o morskom odpade.

V januári 2018 Komisia schválila „Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve“, v ktorej sa uvádza, že morský odpad je naďalej problémom a že plasty predstavujú významný zdroj znečistenia. Komisia vo svojom akčnom pláne potvrdzuje, že sa budú skúmať ďalšie opatrenia v súvislosti s rybárskym výstrojom vrátane rozšírenej zodpovednosti výrobcu a/alebo systémov záloh.

Nariadenie o kontrole spoločnej rybárskej politiky obsahuje opatrenia týkajúce sa nájdenia a ohlasovania strateného rybárskeho výstroja a takisto požiadavku na jeho označovanie. Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) umožňuje členským štátom finančne podporovať zber morského odpadu a investovať do prístavných zariadení na zber odpadu.

Legislatívny návrh Komisie o prístavných zberných zariadeniach z roku 2018 obsahuje aj opatrenia, ktorými sa má zaručiť, aby sa odpad vzniknutý na lodiach alebo vylovený z mora dostal na pevninu a primerane sa spracoval. Vyslovene sa odkazuje na úvahy Komisie o ďalších opatreniach v súvislosti s rybárskym výstrojom. Komisia 30. mája 2018 prijala návrh na prehodnotenie systému kontroly rybolovu, čím sa zlepšia pravidlá ohlasovania strateného rybárskeho výstroja, napr. zavedením ohlasovania a vyhľadávaním výstroja.

Ako vníma návrh verejnosť?

Verejnosť citlivo reaguje na vplyv plastov na životné prostredie. Z prieskumov Eurobarometra vyplynulo, že občania Európy sa obávajú dôsledkov bežne používaných plastových výrobkov na zdravie (74 %) a životné prostredie (87 %).

Dokumentárne filmy typu Oceán plastov alebo seriál BBC Modrá planéta II odhalili rozmery tohto celosvetového problému širokej verejnosti. 33 % Európanov označilo znečistenie morí za najdôležitejšiu environmentálnu tému.

Uplatňovanie ustanovení smernice o plastových taškách je dôkazom, že reštriktívne opatrenia môžu priniesť okamžité výsledky a verejnosť ich schvaľuje. Zdá sa, že aj nízky poplatok za ľahkú plastovú tašku (okolo 0,10 EUR) môže viesť k podstatnému zníženiu spotreby v krátkom časovom rámci. V Írsku sa zavedením poplatku za plastové nákupné tašky znížilo množstvo tašiek poskytnutých v maloobchodných predajniach o 90 % a navyše sa našlo menej tašiek na plážach. Na 500 metrov pláže ich v roku 1999 pripadalo priemerne 18, v roku 2003 len 5.

Na verejnej konzultácii, ktorá prebiehala od decembra 2017 do februára 2018, sa zúčastnilo vyše 1 800 prispievateľov a vyplynulo z nej, že verejnosť aj zainteresované strany si uvedomujú, že v oblasti jednorazových plastov je potrebné konať. 98,5 % respondentov uviedlo, že opatrenia na riešenie jednorazového plastového odpadu v mori sú „potrebné“, a 95 % opýtaných ich považuje za „potrebné a naliehavé“. Vyše 70 % výrobcov a vyše 80 % zástupcov značiek a subjektov zaoberajúcich sa recykláciou považuje opatrenia za „potrebné a naliehavé“. Právna jasnosť a istota pri investovaní v súvislosti s jednotným trhom sú dôležité pre všetky podniky zapojené do hodnotového reťazca plastov.Som výrobcom jednorazového plastu. Budem musieť platiť za čistenie a náklady na recykláciu?V rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu sa zodpovednosť za používané materiály prenáša na výrobcov, a to tak, že sa im prenecháva finančná a environmentálna zodpovednosť za čistenie odpadu z ich výrobkov. Takéto systémy už dobre fungujú pri obaloch, pokiaľ sa ich výrobcovia rozhodli podieľať na programe. Vďaka novoprijatým právnym predpisom EÚ o odpadoch z mája 2018 je rozšírená zodpovednosť výrobcu povinná pri všetkých obaloch. Tieto systémy môžu zahŕňať aj náklady na čistenie odpadov.

Výrobcovia sú povinní prispievať na náklady súvisiace s čistením a recykláciou, keďže svojimi výrobnými metódami prispievajú k problému. V súčasnosti znáša náklady na likvidáciu jednorazových plastových výrobkov verejný sektor – v konečnom dôsledku daňoví poplatníci – a iné súkromné zainteresované strany, napr. z odvetvia cestovného ruchu či rybolovu, na ktoré má morský odpad výrazný vplyv.

Čo sa zmení pre rybársky výstroj obsahujúci plasty?

Nepoužívaný, stratený alebo vyradený rybársky výstroj tvorí asi 27 % morského odpadu, čo predstavuje ekvivalent vyše 11 000 ton ročne. Rybársky výstroj je skonštruovaný tak, aby slúžil na chytanie rýb, takže ich bude chytať aj vtedy, ak sa kdesi stratí („fantómový rybolov“), čím osobitne škodí morskému prostrediu. Plasty z rybárskeho výstroja majú vysoký recyklačný potenciál, ale aktuálny recyklačný trh je pomerne malý a výrazne zameraný na konkrétne územie.

Návrhom by sa mal „uzatvoriť obeh“ rybárskeho výstroja, keďže sa zavádza systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu pre výstroj pozostávajúci z plastov. Keď sa výstroj obsahujúci plast dostane na pevninu, mali by sa oň postarať výrobcovia plastových súčiastok rybárskeho výstroja, a nie prístavy. Rybárov a remeselných výrobcov rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty by sa systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov nemal týkať.

Rieši sa týmto návrhom aj problematika mikroplastov?

Veľká časť mikroplastov v našich oceánoch vzniká rozpadom väčších kusov plastu, takže znížením objemu plastového odpadu sa zároveň zníži aj prítomnosť mikroplastov.

Niektoré mikroplasty sa do výrobkov (napr. kozmetických výrobkov, farieb alebo čistiacich prostriedkov) pridávajú zámerne a Komisia začala pracovať na ich obmedzení, preto požiadala Európsku chemickú agentúru o zhodnotenie vedeckého základu na uvažovanie o ich obmedzení.

Iné mikroplasty končia v oceáne preto, že sa výrobok používa (napríklad mikročastice z opotrebovanej pneumatiky alebo z prania textílií), alebo môžu pochádzať z vlastnej výroby plastov (napríklad z procesu, ktorý predchádza výrobe plastových peliet). Komisia sa bude zaoberať týmto typom znečistenia, bude zisťovať množstvo vypustených mikroplastov, pracovať na lepšom označovaní aj na regulačných opatreniach a zlepšení zachytávania nečistôt prostredníctvom čistenia odpadových vôd.

Predchádzala vzniku iniciatívy verejná konzultácia?

Áno. V súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie sa počas prípravy návrhu uskutočnili konzultácie so zainteresovanými stranami, ako aj otvorené verejné konzultácie a dôkladné posúdenie vplyvu. Vo verejnej konzultácii, ktorá trvala od decembra 2017 do februára 2018, sa 95 % respondentov zhodlo na tom, že opatrenia na riešenie jednorazových plastov sú potrebné aj naliehavé, a 79 % opýtaných sa domnievalo, že ak majú byť opatrenia účinné, musia byť prijaté na úrovni EÚ. 70 % výrobcov a 80 % zástupcov značiek uviedlo, že opatrenia sú potrebné a naliehavé. 72 % respondentov znížilo spotrebu plastových tašiek a 38 % tak urobilo počas minulého roka.

Čo bude s návrhom ďalej?

Návrhy Komisie teraz pôjdu na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Komisia naliehavo žiada ostatné inštitúcie, aby návrh považovali za prioritu a aby sa relevantné výsledky dosiahli ešte pred európskymi voľbami v máji 2019.

Na koho sa zameriava kampaň proti jednorazovým plastom?

Kampaň je zacielená na spotrebiteľov, ktorí si uvedomujú dôsledky plastového a morského odpadu. A hoci si uvedomujú rozsah tohto znečistenia, toto povedomie sa ešte nepremietlo do ich bežného života. Cieľom kampane je propagovať udržateľné alternatívy k jednorazovým plastom, vyzvať účastníkov k činom, a tak zmeniť ich vzťah k plastom.

Oslovuje všetkých Európanov, no osobitne sa zameriava na tieto cieľové členské štáty EÚ: Bulharsko, Grécko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Taliansko. Okrem materiálov v angličtine boli vypracované aj materiály v jazykoch týchto štátov.

Kedy bude kampaň prebiehať?

Kampaň Európskej komisie proti jednorazovým plastom sa začala 5. júna 2018, vo Svetový deň životného prostredia, pričom tohtoročnou témou bol boj proti znečisteniu plastmi. Každý týždeň sa kampaň zameria na jednu konkrétnu kategóriu jednorazových plastov, pôjde tak o vatové tyčinky, plastové tašky, poháre na kávu a ich viečka, plastové slamky, plastový príbor, obaly z lízaniek a sladkostí a plastové fľaše.